Mlčanie je zlato, no z neho dýka zraní viac

Autor: Matej Hrabovský | 9.2.2016 o 20:42 | Karma článku: 2,27 | Prečítané:  433x

Ilúzia morálnejšej verzie vlastnej podstaty jednotlivca je najsilnejšia motivácia prečo sa často schyľujeme k zamlčaniu pravdy pred klamstvom, keď na vyjavenie pravdy nie sme dosť silní. 

Mnohí z nás si rozdielu nie sú vedomí. Tým, ktorí sú, posielam všetku svoju lásku a ďalej čítať je pre nich zbytočné.

My ľudia sme väčšinou klamári, aj keď nimi nemusíme byť priamo ako podvodníci, ktorí klamú so zámerom získať nejaký benefit, alebo navodiť situáciu vhodnú na prevedenie svojho plánu. Môžeme klamať len v pre nás „nevyhnutných“ situáciách, so seba ospravedlnením svojej lži argumentom, že to klamaného človeka v nejakom zmysle chráni (chráni pred pravdou?), alebo to celkovo zjednodušuje situáciu. Nikto predsa nemá potrebu svoju životnú situáciu dobrovoľne komplikovať, a tak si môžeme s ľahkosťou vypomôcť malým klamstvom.

Zabúdame však, že aj to najmenšie klamstvo sa vpíja do citlivého vnímania obrazu skutočnosti a sveta - začne sa vláknami spájať s inými myšlienkovými súbormi, zodpovedajúcimi za posudzovanie a rozoznávanie skutočnosti. Môže zmeniť alebo inak nasmerovať ľudské vnímanie podľa novonadobudnutej informácie a stane sa súčasťou ľudských duševných procesov.

Pokiaľ by sme klamanie definovali ako vedomé podávanie nesprávnych informácii druhému človeku, nebadali by sme výraznú súvislosť so zamlčovaním pravdy. Pokiaľ však pôjdeme hlbšie  a klamanie definujeme ako nesprávne formovanie informačného sveta klamaného subjektu, je zamlčovanie pravdy na rovnakej úrovni ako klamanie.

Zamlčovanie pravdy vytvára veľký priestor na predstavivosť, vytvára nepodloženú nádej a chybné očakávanie do budúcnosti.

Samozrejme, že nie sme povinní hovoriť pravdu o sebe, svojich pocitoch a iných osobných záležitostiach, pokiaľ sa druhého človeka bytostne nedotýkajú, a ani vtedy keď sú pre nás pravdivé myšlienky iba názorovej povahy. Ak však sme si vedomí toho, že riecť pravdu by mohlo daného človeka ušetriť od zbytočných sklamaní, alebo by mu mohlo pomôcť čo najskôr opustiť zlý smer v ktorom kráča a my to neurobíme, sme klamári.

Človek by sa preto nemal cítiť lepšie po dni, v ktorom nikoho neklamal, keď zamlčal pravdu pre dotyčného značne dôležitú v jeho ďalšej existencii. Je to ako by povedal presný opak pravdy,  pretože mu nezmenil vnímanie, ktoré mu pravdou malo byť poskytnuté.

Zamlčanie pravdy je taká istá rana aj pre vedomie človeka ktorý to robí. Karmicky povedané je to jama, ktorú urobíme na kružnici v ktorej kráčame.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?